Caorle - História a pamiatky
Mesto založili ako Capruale Rimania už v 1. storočí pred našim
letopočtom. Najväčší rozmach obyvateľstva táto lokalita zažila počas
úteku ľudí pred Barbarmi. V 11. storočí tu postavili katedrálu, čo
bolo v rovnakom období ako boli postavené niektoré významné budovy v
Benátkach, mimo iných aj katedrálu Sv. Marka. V katedrále od
postavenia sídlilo biskupstvo. Caorle získavalo v nasledujúcom
období význam ako prímorské mestečko v blízkosti Benátok. Po ťažení
napoleonských vojsk sa Caorle a jeho význam oslabilo, biskupstvo
bolo presunuté do Chioggia a Caorle sa stalo súčasťou benátskeho
regiónu. Z minulosti sa nám zachovalo historické centrum mestečka,
budovy v typickom benátskom štýle, uličky s krásnou výzdobou, fasády
a reliéfy budov, typické stavebné prvky, riešenie vykurovania a
množstvo ďalšieho. Zaujímavé sú aj okenice a často riešenie
zakončenia stien pod strechou. V mestečku sú dve významné historické
pamiatky mimo centrum samotné.
Katedrála sv. Štefana
Katedrálu postavili v roku 1038 v románsko byzanstkom štýle. V
blízkosti hlavných železných dverí, ktoré sa používajú len pri
slávnostných chvíľach sa nachádzajú dve sochy svätcov, ktoré chráni
ochranné sklo pred pôsobením vetra, prípadného daˇždu ale aj
pôsobením turistov. Ide o svätcov Sv. Agatonicusa a Sv Wiliama.
Samotná stavba má hlavnú loď a dve bočné priestory. Výzdoba je
reštaurovaná a zdanlivo chudobná. Najvýraznejší a najvzácnejší je
oltár skladajúci sa zo šiestich panelov s hlavnou témou zvestovania
správy Archanjelom Gabrielom Panne Márií a ďalšie panely sa venujú
svätcom. Interiér tvorí 18 stĺpov a pilierov spojených s oblúkmi v
dvoch radoch.
Mimo hlavnú budovu katedrály sa nachádza jej súčasť, vysoká kamenná
zvonica postavená v románskom štýle kužeľovitého tvaru s kužeľovito
usporiadanou strechou. Je vysoká 48 metrov, je najvyššou budovou v
meste, najvýraznejšou budovou v meste a stojí od roku 1048. K budove
prislúcha liturgické múzeum, ktorého patriarchom bol pri otvorení
13. septembra 1975 samotný Albino Luciani, neskôr sa stal pápežom a
prijal meno Ján Pavol I.

V tesnej blízkosti sa nachádza aj zachovalý múr na ktorom boli za
ochranným sklom zachované nástenné maľby dnes je tento priestor
zastrešený a sprístupnený verejnosti.
Kostol Anjela Panny Márie
Originálny názov stavby je Il Santuario della Madonna dell’ Angelo a
dal by sa preložiť ako kostol Anjela Panny Márie. Stavba je
postavená na malom výbežku na konci zálivu severnej hlavnej pláže,
na očiach všetkých kúpajúcich, čím sa práve kúpanie tu stáva
charakteristickým a nezameniteľným s inými oblasťami. Kostolík na
dohľad nie doslova kostolíkom z toho pohľadu, ako by sa zdalo. Z
diaľky to vyzerá, ako kostol so zvonicou, no až prídete bližšie
spoznáte, že ide o dve oddelené stavby. V minulosti mal kostol tri
hlavné lode, no pôsobenie mora neustále narúšalo jednu z nich. Nápis
pri hlavných dverách nesie dátum 31. decembra 1727 kedy morská
hladina dosiahla výšku 1,6 metra a zaplavila kostol. Nakoniec biskup
Francesco Trevisan Suarez vyhovel žiadostiam miestnych rybárov a
celú stavbu dal prestavať a tak má vzhľad ako dnes. Bohaté zdobenie
je zo všetkých kostolov v Caorle najkrajšie a najvzácnejšie.
Stavba bola zrejme prvým kostolom v meste a vek sa odhaduje na 4.
storočie nášho letopočtu.. Legenda hovorí o rybároch, ktorí našli
sochu panny Márie s dieťaťom na mori a priviezli ju na breh.
Nedokázali ju však zdvihnúť. Biskup požiadal aby nevinné deti sochu
odniesli a im sa to podarilo a odniesli ju rovno do tohto kostola.
Osobitne postavená zvonica je staršia stavba, ktorá naďalej plní
úlohu aktívnej zvonice, no okrem toho svieti aj lodiam ako maják.
Pre svoju tesne prímorskú polohu zvonicu využívalo ako maják aj v
minulosti.
Kostol Sv. Giovanniho Battistu a kostol Vzkriesenia
Kostol sv. Giovanniho Battistu postavili v roku 1920 ako jednoloďovú
malú stavbu v lokalite Corniani Ca’ di Caorle. V roku 1953 bola
budova prestavaná a o pár rokov neskôr pripojená k miestnej
farnosti. Dominantou je drevená socha Giovanniho Battistu. Ďalej sa
v meste nachádza aj kostol Vskriesenia, ktorý postavili v roku 1720
so súhlasom biskupa G. Phiippiho. Koncom 18. storočia získal aj
zvonicu a sakristiu, ktoré dovtedy chýbali.
|