Caorle - História a pamiatky
          
Mesto založili ako Capruale Rimania už v 1. storočí pred našim letopočtom. Najväčší rozmach obyvateľstva táto lokalita zažila počas úteku ľudí pred Barbarmi. V 11. storočí tu postavili katedrálu, čo bolo v rovnakom období ako boli postavené niektoré významné budovy v Benátkach, mimo iných aj katedrálu Sv. Marka. V katedrále od postavenia sídlilo biskupstvo. Caorle získavalo v nasledujúcom období význam ako prímorské mestečko v blízkosti Benátok. Po ťažení napoleonských vojsk sa Caorle a jeho význam oslabilo, biskupstvo bolo presunuté do Chioggia a Caorle sa stalo súčasťou benátskeho regiónu. Z minulosti sa nám zachovalo historické centrum mestečka, budovy v typickom benátskom štýle, uličky s krásnou výzdobou, fasády a reliéfy budov, typické stavebné prvky, riešenie vykurovania a množstvo ďalšieho. Zaujímavé sú aj okenice a často riešenie zakončenia stien pod strechou. V mestečku sú dve významné historické pamiatky mimo centrum samotné.

Katedrála sv. Štefana
Katedrálu postavili v roku 1038 v románsko byzanstkom štýle. V blízkosti hlavných železných dverí, ktoré sa používajú len pri slávnostných chvíľach sa nachádzajú dve sochy svätcov, ktoré chráni ochranné sklo pred pôsobením vetra, prípadného daˇždu ale aj pôsobením turistov. Ide o svätcov Sv. Agatonicusa a Sv Wiliama. Samotná stavba má hlavnú loď a dve bočné priestory. Výzdoba je reštaurovaná a zdanlivo chudobná. Najvýraznejší a najvzácnejší je oltár skladajúci sa zo šiestich panelov s hlavnou témou zvestovania správy Archanjelom Gabrielom Panne Márií a ďalšie panely sa venujú svätcom. Interiér tvorí 18 stĺpov a pilierov spojených s oblúkmi v dvoch radoch.

Mimo hlavnú budovu katedrály sa nachádza jej súčasť, vysoká kamenná zvonica postavená v románskom štýle kužeľovitého tvaru s kužeľovito usporiadanou strechou. Je vysoká 48 metrov, je najvyššou budovou v meste, najvýraznejšou budovou v meste a stojí od roku 1048. K budove prislúcha liturgické múzeum, ktorého patriarchom bol pri otvorení 13. septembra 1975 samotný Albino Luciani, neskôr sa stal pápežom a prijal meno Ján Pavol I.

   

V tesnej blízkosti sa nachádza aj zachovalý múr na ktorom boli za ochranným sklom zachované nástenné maľby dnes je tento priestor zastrešený a sprístupnený verejnosti.


Kostol Anjela Panny Márie
Originálny názov stavby je Il Santuario della Madonna dell’ Angelo a dal by sa preložiť ako kostol Anjela Panny Márie. Stavba je postavená na malom výbežku na konci zálivu severnej hlavnej pláže, na očiach všetkých kúpajúcich, čím sa práve kúpanie tu stáva charakteristickým a nezameniteľným s inými oblasťami. Kostolík na dohľad nie doslova kostolíkom z toho pohľadu, ako by sa zdalo. Z diaľky to vyzerá, ako kostol so zvonicou, no až prídete bližšie spoznáte, že ide o dve oddelené stavby. V minulosti mal kostol tri hlavné lode, no pôsobenie mora neustále narúšalo jednu z nich. Nápis pri hlavných dverách nesie dátum 31. decembra 1727 kedy morská hladina dosiahla výšku 1,6 metra a zaplavila kostol. Nakoniec biskup Francesco Trevisan Suarez vyhovel žiadostiam miestnych rybárov a celú stavbu dal prestavať a tak má vzhľad ako dnes. Bohaté zdobenie je zo všetkých kostolov v Caorle najkrajšie a najvzácnejšie.

   

Stavba bola zrejme prvým kostolom v meste a vek sa odhaduje na 4. storočie nášho letopočtu.. Legenda hovorí o rybároch, ktorí našli sochu panny Márie s dieťaťom na mori a priviezli ju na breh. Nedokázali ju však zdvihnúť. Biskup požiadal aby nevinné deti sochu odniesli a im sa to podarilo a odniesli ju rovno do tohto kostola. Osobitne postavená zvonica je staršia stavba, ktorá naďalej plní úlohu aktívnej zvonice, no okrem toho svieti aj lodiam ako maják. Pre svoju tesne prímorskú polohu zvonicu využívalo ako maják aj v minulosti.

Kostol Sv. Giovanniho Battistu a kostol Vzkriesenia
Kostol sv. Giovanniho Battistu postavili v roku 1920 ako jednoloďovú malú stavbu v lokalite Corniani Ca’ di Caorle. V roku 1953 bola budova prestavaná a o pár rokov neskôr pripojená k miestnej farnosti. Dominantou je drevená socha Giovanniho Battistu. Ďalej sa v meste nachádza aj kostol Vskriesenia, ktorý postavili v roku 1720 so súhlasom biskupa G. Phiippiho. Koncom 18. storočia získal aj zvonicu a sakristiu, ktoré dovtedy chýbali.